Jablkové šatôčky

Vôňa jabĺk a škorice je pre mňa osobne jedným zo symbolov jesene. Vonku je už chladno a na starkinej záhrade okrem kopy lístia popadali aj kopy jabĺk. Povedzme si úprimne, niektorí sme trošku rozmaznaní a poobíjané jablká zo záhrady, poniektoré už aj trošku nahnednuté jednoducho nie sú zrovna ideálnou maškrtou. Takýchto jabĺk mám momentálne doma plnú tašku. A tak som pri brázdení internetom v nádeji, že nájdem nejaký dobrý recept na jablkový koláč narazila na tieto šatôčky, ktoré sa nečakane stali favoritom našej rodiny (pre upresnenie - piekla som ich už 4 krát a vždy som skončila s kritikou, že prečo ich pečiem tak málo ;))

A čo je teda treba na tieto úžasné maškrty? Ako je vidno na obrázku:

3 väčšie jablká
Maslo
škoricu
Hnedý cukor
Pomarančovú kôru (prežijete aj bez nej ;))
Hladkú múku
Lístkové cesto
Vajce
Škoricový cukor

Postup je nasledovný:
Jabĺčka ošúpeme a nakrájame na kúsky.
Na panvici necháme roztopiť 2 lyžice masla a vzápätí pridáme pokrájané jablká, 1/2 šálky hnedého cukru, lyžičku škorice a nastrúhanú kôru z 1 pomaranča.
Všetko spolu miešame cca 5 minút. Radšej sa ale spoľahnite na svoj odhad - cukor skaramelizuje, jabĺčka zmäknú a všetko sa krásne spojí.
Po 5 minútach pridáme 1 1/2 lyžice múky, aby sa hmota ešte viac spojila. Premiešame a necháme vychladnúť.
Mimochodom, v tejto fáze bude vaša kuchyňa tak krásne voňať, že slinky za budú zbiehať aj susedovi :)

Ďalším krokom je príprava cesta. Táto časť je na vás, urobte tvary aké len chcete, no nech sa dajú ľahko plniť jablkovou plnkou. Ja si robím štvorce, do stredu dám hmotu, okraje natriem vajíčkom, preložím a pomocou napríklad vidličky popritláčam kraje aby sa zlepili. Do takto pripravenej šatôčky ešte vyrežem nožíkom otvor, natriem vajíčkom, posypem škoricovým cukrom a šup do pece!

Na 200 stupňov, netuším koľko minút, ale keď sú krásne zlatisté, je čas ich vybrať. A zjesť!

Narodeninová torta v tvare chobotnice

Moje krstniatko nedávno oslavovalo svoje druhé narodeniny a tak sme sa mu rozhodli spoločne so švagrinou upiecť mu parádnu tortu :)
Vo výbere tvarov nechávam rozhodnutie na mamičke a tentokrát padol los na chobotničku. Tak sme spoločne vybrali príchuť a dobrodružstvo sa  mohlo začať.

Musím sa priznať, že presný recept nemám a to z jednoduchého dôvodu: pečenie bola do veľkej miery improvizácia, alebo skôr pozliepanie rôznych receptov tak, aby sme získali tortu akú sme chceli.No v zásade išlo o jednoduchý postup, teda ak sa bavíme o korpuse a plnke :D Takže ak by sa ktokoľvek chcel pustiť do tejto torty, môžem odporučiť nasledujúci postup:

1. Korpus - použili sme recept na obyčajný piškótový korpus, ako je napríklad tento:
http://tortyodmamy.sme.sk/node/254776

2. Plnka - na plnku sme použili jemný tvaroh, mascarpone, šľahačku a cukor - myslím, že pomery sa dajú kombinovať, dôležité je dosiahnuť správnu konzistenciu a samozrejme chuť - takú aby chutila vám ;)

3. Ovocie - maliny, černice, čučoriedky, čokoľvek, čo chutí vám a vašim blízkym. My sme sa rozhodli pre čučoriedky a maliny.

Na korpus sme použili dve rôzne veľkosti foriem - obe okrúhle, no jednu s menším priemerom a druhú klasickú. Spodný, väčší korpus sme rozrezali na polovicu, naplnili tvarohovo mascarpone plnkou, ovocím a zvrchu ho celý potreli vrstvou krému.
Menší korpus bola zložitejšia časť - potrebovali sme z neho vytvoriť niečo ako pologuľu, resp. telo chobotnice. Postupovali sme teda nasledovne:

Korpus sme ešte zmenšili cca o 3 cm po celom obvode jednoducho tým, že sme ho obrezali. Zvyšné cesto sme rozdrobili. Pridaním smotanovej nátierky s troškou cukru, ktorú sme vymiešali sme docielili, že cesto sa dalo tvarovať a držalo spolu. Z tejto hmoty sme nakoniec vytvorili vrchnú oblú časť (nazvime ju hlavou chotbonice :))
Telo sa teda skladalo z korpusu (tiež rozrezaného a naplneného plnkou a ovocím) a hmoty, z ktorej sme vytvarovali oblú časť. Medzi korpus a hmotu sne tiež dali plnku s ovocím, aby torta nebola suchá. Nakoniec sme celé telo potreli vrstvou krému.

Takto sme dostali dve základné časti, ktoré bolo treba potiahnuť poťahovacou hmotou - v našom prípade hmotou z marschmallow cukríkov zafarbenou potravinárskym farbivom.
Osobne odporúčam tento recept na hmotu:
http://varecha.pravda.sk/recepty/marshmallow-fondan-na-potahovanie-tort-falosn/8131-recept.html

Ostatné už bolo na našej fantázii, vyhrali sme sa s farbami, chápadielkami, očkami a podobne. Finálny výtvor prikladám na fotke:

Home made bonboniéra

Tento týždeň nám z práce odchádza kolegyňa, preto sme sa ju rozhodli obdarovať rôznymi darčekmi.  A tak som mala dôvod skúsiť opäť niečo nové. Teda skôr staro-nové, keďže som ostala verná cakepops :) No tentokrát som sa vzdala lízatiek a rozhodla sa pre bonboniéru.

Tento nápad sa zrodil po tom, ako som si nedávno odložila prázdnu krabičku od kupovanej bonboniéry (poznáte tie ferrero rocher a rafaelo v plastoveých krabičkách? - tie sa dajú krásne recyklovať :)) Tak som ju trošku zdokonalila, naplnila vlastnými "bonbónmi" a už len ju zjesť!

Recept tu dávať nebude z jednoduchého dôvodu - stačí si pozrieť predchádzajúci príspevok, kde je presne napísaný postup. Jediný rozdiel je, že tentokrát som nepoužila špajle, ale guličky ukladala do mini papierových košíčkov.

Takže po obalení v poleve a ozdobení som guľky nechala ešte chvíľu stuhnúť a poukladala do krabičky, ktorú som ešte predtým vyložila hodvábnym ozdobným papierom. Na zdokonalenie výsledku som na vrch krabičky nalepila samolepku s venovaním a previazala stužkou.

Výsledok môžete vidieť nižšie:

Cakepops - úžasné čoko koláčiky na paličke

Na túto úžasnú formu koláčikov som natrafila pomerne nedávno, no hneď som pochopila, prečo sú také obľúbené. Ide v podstate o koláč vo forme lízatka - odtiaľ tiež názov cakepop, alebo aj lollicake. Jednoznačne najlepšia vec na nich je ich veľkosť, no tiež nekonečné možnosti zdobenia, či príchutí.

Keďže som práve v čase, keď som na cakepops natrafila vymýšľala narodeninový darček, voľba bola jasná! Tak som sa inšpirovala rôznymi receptami a postupmi na internete, prispôsobila svojim možnostiam a chuťovým pohárikom a už to išlo.

Samozrejme prikladám recept a nejaký ten obrázok :)

Cesto:
Na cesto som použila svoj obľúbený recept na tiramisu cupcakes - ide o čokoládové cesto s mierne kávovou príchuťou - v našej rodine asi najobľúbenejšie:)

Potrebujeme
1 odmerku instantnej kávy
1/3 šálky oleja
2 vajcia
1 šálka vriacej vody
1,5 šálky múky (keďže ide o recept z amerických stránok, kde majú takzvanú "all purpose flour" a ja si nie som istá aká je najlepšia slovenská verzia, dávam 3/4 šálky polohrubej a 3/4 hladkej ;))
1 šálka kryštálového cukru
2 polievkové lyžice kakaa
1/4 čajovej lyžičky sódy bikarbóny
1/4 čajovej lyžičky soli
1 plytká čajová lyžička kypriaceho prášku
1 čajová lyžička vanilkového extraktu
3 polievkové lyžice mlieka

100 gramov smotanovej nátierky (napríklad bánovecká)
3 polievkové lyžice práškového cukru

Ako prvé si pripravíme 1 šálku instantnej kávy - približne jednu odmerku kávy zalejeme vriacou vodou. Množstvo kávy je možné si prispôsobiť, ak máte radi výraznejšiu chuť, dajte viac, ak slabšiu, kávy dajte menej. Pohár s kávou si zatiaľ odložíme nabok.

Do misky si pripravíme múku, kakao, soľ, prášok do pečiva a sódu bikarbónu. Všetky ingrediencie zmiešame a odložíme nabok.

Do veľkej misky dáme vajcia, ktoré vyšľaháme s cukrom, pridáme vanilkový extrakt, mlieko, olej, opäť vymiešame a zalejeme kávou. Do tejto hmoty potom pridáme zmes s múkou a všetko spoločne vymiešame.
Cesto je pomerne riedke, tak sa nezľaknite :)

Toto cesto dáme upiecť - na 175 °C na cca 12 minút - lepšie ako na čas je orientovať sa vlastným okom resp. zapichnúť špáratko ako nás to učila mamina ;)

Keď je cesto upečené, rozkrájame ho a necháme vychladnúť. Po vychladnutí ho rozdrobíme do misky na čo najmenšie kúsky. Do rozdrobeného cesta pridáme vyšľahanú smotanovú nátierku s cukrom. Táto hmota nám pomôže cesto spojiť, aby sa dalo tvarovať.

Z cesta postupne tvoríme guličky. Keď máme všetky guličky hotové, roztopíme si kúsok čokolády, ktorú využijeme na upevnenie špajlí v ceste.
Každú špajlu namočíme do čokolády a zapichneme cca 1-1,5 cm do guličky. Takto ich potom vložíme do chladničky, aby stuhli.

Zatiaľ si pripravíme čokoládovú polevu, na ktorú potrebujeme:

200g čokolády na varenie
mlieko

Každý ma iný spôsob ako robí čokoládovú, polevu, takže sa nebojte urobiť si ju po svojom :) Ja ju zvyknem roztopiť s troškou mlieka - prilievam podľa toho, akú hustú ju potrebujem.

Keď máme polevu hotovú a guličky stuhnuté, po jednom namáčame lítatko v poleve, odkvapkáme a ukladáme nabok (ak nechceme zničiť tvar lízatka a polevu, môžeme špajle zapichovať napríklad do polystyrénu).

Posledná časť závisí od kreativity každého z nás - guličky môžeme namáčať do ozdôb celé, alebo len časť. Môžeme použiť kokos, farebné guličky, nastrúhanú čokoládu, alebo čokoľvek podľa chuti :)

A tu prikladám obrázok výsledného diela:

Prečo píšem blog...

Úprimne povedané, otázka, ktorú by som som skôr položila je: Prečo píšem blog až teraz?
Blogy sú fantastická vec - je to úžasné miesto, kde si človek vytvára svoj vlastný svet a ak chce, tento svet môže byť krásny - ružový, voňavý, ako z rozprávky. Teda pozor -hovorím o type blogov, ktoré sú zaujímavé pre mňa, lebo nie všetky sú také krásne a voňavé ;)

Je sobota popoludní, sedím vo svojej izbe a čakám kým mi stuhnú čokoládové kocky do môjho najnovšieho experimentu. Súdiac však podľa stavu tých kociek v mrazničke - tento experiment bude jeden z tých neúspešnejších, no nevzdávam to! Ale nie o tom som chcela...

Idea blogu mi vŕtala v hlave dlhšie, lenže som človek, ktorému všetko trvá sto rokov a tak som si doteraz nikdy nenašla ten kúsok času a tiež odvahy. No práve situácie kedy napríklad pečenie nejde podľa plánu sú paradoxne tými najvhodnejšími na začatie blogu o pečení (a snáď aj o iných mojich kreatívnych pokusoch a omyloch :))

Tááákže pečenie? Áno, pečenie! Veď som na začiatku písala o voňavom blogu a čo je voňavejšie ako čerstvá čokoládová poleva?

Patrím s ľuďom ktorí milujú koláčiky a sladkosti, ktoré potešia nielen chuťové poháriky no určite aj pohľad. Doboškový rez a punčák to nie je moja šálka kávy, no cheescakes, cookies a podobné dobroty sú moja srdcovka. A práve preto som sa rozhodla, že by som rada o svojich dobrodružstvách ktoré zažívam pri pečení občas čo-to napísala. A možno sa nájde niekto kto moju snahu ocení viac ako priateľ, ktorý vlastne sladké nemusí :)